Vplyv minerálnych látok nachádzajúcich sa vo vode na ľudský organizmus

Najprirodzenejším zdrojom kvapalín je voda. Voda z vodovodu však v mnohých prípadoch nie je ideálnym riešením, pretože jej pitím nevieme bez ostatku dopĺňať do nášho organizmu minerálne látky a stopové prvky vylúčené z organizmu spolu s vylúčenými kvapalinami. Najčastejšie ani nepoznáme skladbu vody z vodovodu. Na uspokojenie biologickej potreby vody je najvhodnejšia minerálna voda, ktorá vynikajúco uhasí smäd a obsahuje mnohé pre náš organizmus veľmi ľahko spracovateľné a vstrebávateľné minerálne látky a stopové prvky.
Mechanizmus pôsobenia stopových prvkov je veľmi zložitý. Najčastejšie sa objavujú spoločne, preto sa vo svojich účinkoch buď podporujú alebo potláčajú. Niektoré príklady účinkov:
  • predávkovanie zinku spôsobuje málokrvnosť, ktorá sa dá kompenzovať dávkovaním medi
  • mangán zabraňuje krvotvorbe železa.
99,75 % ľudského organizmu vytvára 12 chemických prvkov tzv. makro prvkov, kým zostávajúca časť je zložená cca. zo 40 stopových prvkov. Niektoré z nich sú nepostrádateľné, pretože sú potrebné vo vhodnej koncentrácii k zabezpečeniu bezporuchovej funkcie organizmu. To sú tzv. esenciálne prvky. Druhá časť stopových prvkov nie je existenčne nepostrádateľné a niektoré z nich sú výslovne toxické. Síce sa táto kategorizácia snaží zohľadňovať mnoho vlastností, podľa názoru vedcov nie vhodné ich rozdeliť strnulou hraničnou čiarou, pretože napr. arzén je vo veľkom množstve toxický avšak v malom množstve je esenciálny. Veľmi je teda dôležitá správna interpretácia. Rozhodnutie o toxicite alebo esencialite určujú preto v zásade množstevné (koncentračné) pomery.

Makro prvky zúčastnené na stavbe ľudského organizmu sú: uhlík (C), vodík (H), kyslík (O), dusík (N), síra (S), vápnik (Ca), fosfor (P), draslík (K), sodík (Na), chlór (Cl), chlór (Mg).
Šesticu inertných plynov: hélium (He), hélium (Ne), argón (Ar), kryptón (Kr), xenón (Xe) radón (Rn)] môžeme z okruhu vylúčiť, pretože ich fyziologické funkcie ešte nie sú vyjasnené.
Zostávajúce prvky periodickej sústavy - okrem prvkov uvedených vyššie možno označiť ako stopové prvky (mikro prvky).
Esenciálne stopové prvky: do roku 1957 bol všeobecne známy esenciálny charakter nasledovných prvkov: kobalt (Co), chróm (Cr), meď (Cu), železo (Fe), jód (I), mangán (Mn), selén (Se), zinok (Zn), molybdén (Mo). Dnes je to známe o 15 – 18 prvkoch.
Vyššie uvedených 9 prvkov bolo doplnených o nasledovných päť: flór (F), olovo (Pb), nikel (Ni), kremík (Si), lítium (Li), a pravdepodobne aj ďalej uvedené tri prvky majú esenciálny charakter: vanád (V), arzén (As), cín (Sn).

Minerálna látková výmena je dôležitou súčasťou biologických procesov: v ľudskom organizme preventívne pôsobí na poruchy elektrolytického hospodárenia a veľká časť minerálnych látok zastáva podobnú úlohu ako vitamíny.

Zinok (Zn)
Udržuje a zabezpečuje neporušenosť buniek. Ako súčasť inzulínu sa zúčastňuje na regulácii hladiny krvného cukru. Okrem inzulínu je prítomný vo viacerých než sedemdesiatich enzýmoch, zúčastňuje sa bielkovinovej, tukovej a uhľohydrátovej látkovej výmeny. Má svoju úlohu pri hojení rán a fungovaní imunitného systému organizmu. Je nepostrádateľný pri syntéze bielkovín a DNS resp. pre normálnu funkciu prostaty, zohráva dôležitú úlohu pri vývine rozmnožovacích orgánov. Je dôležitý pre stabilitu krvi a udržaní rovnováhy kyselinovej bázy. Pomáha pri liečení neplodnosti žien a odstránení problémov prostaty. Znižuje ukladanie cholesterolu a prispieva k liečeniu mentálnych porúch. V prípade nedostatku zinku sa predlžuje hojenie rán, môže nastať zaostávanie rastu prípdne sexuálna retardácia. Jeho nedostatok môže viesť k nechutenstvu, citeľnému otupeniu chuťových zmyslov a málokrvnosti. Môže dôjsť aj k nezhubnému zväčšeniu prostaty.
Denná potreba: mužov 15 mg, žien 12 mg, detí 10 mg, batoliat 5 mg.

Flór (F)
Je stavebným prvkom kostry a zubov. Jeho nedostatok umožňuje ľahší vznik zubného kazu, ulamovanie zubov a malformáciu rezákov. Obzvlášť treba dbať na pokrytie potreby flóru u tehotných žien, dojčiacich matiek a detí. Jeho predávkovanie je nebezpečné, môže spôsobiť deformácie kostí, zubov a kĺbov (tzv. fluorózu) a málokrvnosť (anémiu).
Denná potreba: 1,5 mg.

Fosfor (P)
Spolu s vápnikom je dôležitým stavebným prvkom kostí a zubov. Je dôležitý aj pre reguláciu funkcie srdca, je nepostrádateľným pre normálnu funkciu obličiek a je potrebný pre odovzdávanie vzruchov v nervovej sústave. Znižuje zápalové bolesti kĺbov. Má veľký význam pri bielkovinovej, tukovej a uhľohydrátovej látkovej výmene a zohráva dôležitú úlohu v riadení chemických účinkov v kvapalinových dutinách organizmu. Náš organizmus uskladňuje časť svojich energetických zásob vo forme zlúčenín fosforu. Všeobecne k jej nedostatku nedochádza.
Denná potreba: 600 – 800 mg.

Jód (I)
Je súčasťou hormónov štítnej žľazy a má dôležitú úlohu pri eliminácii škodlivého rádioaktívneho žiarenia prostredia. Prostredníctvom spaľovania nadbytočných tukov uľahčuje dietu. Napomáha zodpovedajúcemu rastu tak v anatomickom ako aj psychickom poňatí. Zlepšuje dobrú psychickú kondíciu a napomáha tomu, aby boli zdravé naše vlasy, nechty, pokožka a zuby. Pri nedostatku jódu sa spomaľuje látková výmena, vzniká nárast telesnej hmotnosti, nastupujú depresie a vzrastie celková hladina tukov v krvnom sére. V mladom veku môže nastať kreténizmus, u ťarchavých žien môže dôjsť k odumretiu plodu alebo spontánnemu potratu a môžu sa prejaviť aj anomálie vývoja plodu.
Denná potreba: 150 μg, počas tehotenstva: 175 μg, počas dojčenia: 200 μg.

Vápnik (Ca)
Je dôležitým prvkom v kostiach a zuboch. Rozhodujúca je jeho úloha pri funkcii svalov, nervovej sústavy, zrážaní krvi a fungovaní niektorých enzýmov resp. spoločne s horčíkom je zodpovedný za normálnu funkciu srdca a krvný obeh. Jeho nedostatok môže u detí spôsobovať poruchy vývinu ako napr. poruchy vývinu svalov, nervovej sústavy, rastu kostí a mentálne poruchy. U dospelých môže nastať zvýšená kŕčovitosť svalov a krehnutie kostí. Jeho dlhodobý nedostatok spoločne s nedostatkom pohybových aktivít môže viesť k rednutiu kostí.
Denná potreba: 800 mg.

Draslík (K)
Takmer bez výnimky sa nachádza vo vnútri buniek rozpustený v bunečnej plazme. Je dôležitým stavebným prvkom buniek. Zúčastňuje sa pri regulácii kvapalinového hospodárenia organizmu, pri rovnováhe kyselinovej bázy, prenášaní vzruchov nervového systému a v energetickom zásobovaní buniek. Je potrebný pri svalovej činnosti t.j. aj pri srdečnej činnosti. Napomáha pri vyprázdňovaní usadenín a kalov z organizmu a zúčastňuje sa pri znižovaní krvného tlaku. Jeho nedostatok môže vzniknúť len veľmi ťažko a môžu ho vyvolať hlavne zvracanie alebo hnačky. V prípade jeho nedostatku sa funkcia srdca stáva zmätočnou, môžu nastať kŕče, svalová slabosť, zníženie krvného tlaku, nezrovnalosti krvného obehu, ochabnutie čriev a môže dôjsť k poškodeniu funkcií obličiek.
Denná potreba: 3000 – 3500 mg.

Síra (S)
Je nepostrádateľná pre zdravé vlasy, pokožku a nechty. Pomáha pri udržiavaní kyslíkovej rovnováhy potrebnej k normálnej funkcii mozgu. Spoluúčinkuje pri oddeľovaní žlče v pečeni a pri potláčaní bakteriálnych infekcií.


Chlór (Cl)
V organizme sa nachádza chlór hlavne v mimo bunečných kvapalinových priestoroch a v žalúdočnej kyseline. V mimo bunečných priestoroch sa vyskytuje vo forme zlúčenín sodíka a draslíka. V žalúdku spolu s vodíkom vytvára žalúdočnú kyselinu a v tejto svojej forme pomáha v príprave tráviaceho procesu. Napomáhajúc pri fungovaniu pečene spolupracuje pri tom, aby sa náš organizmus zbavil svojich kalov. Do organizmu sa dostáva spolu s kuchynskou soľou všeobecne v dostatočnom množstve. Jeho nedostatok sa prakticky ani neprejavuje (ak áno, môže spôsobovať vypadávanie vlasov a stratu zubov).
Denná potreba: 3000 mg.

Kobalt (Co)
Je nepostrádateľný pre tvorbu červených krviniek. Pri jeho nedostatku môže nastať málokrvnosť (anémia).
Denná potreba: Jeho denný príjem nebol určený, organizmus potrebuje len veľmi malé množstvo, spravidla nie vyššie ako 8 μg.

Chróm (Cr)
Chróm je pre ľudský organizmus esenciálnym prvkom. Obsah chrómu v orgánoch a tkanivách od narodenia po cca. 10. roku života klesá, potom mierne narastá a neskôr v staršom veku znova klesá. Chróm zosilňuje pôsobenie inzulínu, zohráva dôležitú rolu pri udržiavaní normálnej glukózovej tolerancie. Chróm aktivuje viacero enzýmov a pomáha pri zabudovaní aminokyselín do bielkovín a ich štrukturálnej stabilite. Likviduje resp. znížuje vysoký krvný tlak. Pomáha pri raste. Na nedostatok chrómu poukazuje niekoľko príznakov ako napr.: znížená glukózová tolerancia, zníženie počtu spermií v ejakuláte. Tam kde je v pitnej vode málo chrómu je vysoký pomer srdcových ochorení.
Denná potreba: Dôsledky nedostatku chrómu v ľudskom organizme sú dostatočne popísané ale jeho presná denná potreba ešte nie je stanovená. (Priemerný denný príjem by mal byť 50 – 200 μg.)

Lítium (Li)
S veľkou pravdepodobnosťou ovplyvňuje psychický stav človeka. Soli lítia sa využívajú na liečenie depresií (nie je možné ich podávať počas tehotenstva ťarchavým ženám). Jeho nedostatok má vplyv na vznik srdcových a cievnych obehových chorôb. Jeho nízky príjem sa dotýka reprodukčného pomeru a ovplyvňuje váhu plodu.
Denná potreba: Nie je určená.

Horčík (Mg)
Je dôležitým prvkom pri bielkovinovej, tukovej a uhľohydrátovej látkovej výmene, je potrebný pre funkciu cievneho systému, nervov a svalov (vrátane srdcového svalu). Má dôležitú úlohu pri stavbe kostí a ich raste. Pomáha potláčať depresie. Pomáha pri zabraňovaní vzniku žlčníkových kameňov s obsahom vápnika. Jeho nedostatok sa prejavuje nespavosťou, problémami koncentrácie, závratmi, bolesťami hlavy, zvýšeným pocitom únavy, problémami nervovej sústavy a látkovej výmeny. Môže sa zhoršiť krvný obeh a medzi príznakmi sa môžu objaviť aj zmena osobnosti, svalové kŕče, anorexia, a nutkanie na zvracanie.
Denná potreba: 300 – 350 mg, v prípade vykonávania ťažkých fyzických prác, v tehotenstve a pri dojčení 450 mg.

Mangán (Mn)
Mangán je súčasťou niektorých enzýmov. Zúčastňuje sa bielkovinovej, tukovej a uhľohydrátovej látkovej výmeny resp. stavby kostí a väziva. Zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe tiroxínu – hormónu štítnej žľazy a tak isto aj pri dobrom trávení a zúžitkovaní požívatín. Je dôležitý pre normálne rozmnožovanie a k bezporuchovej funkcii centrálneho nervového systému. Jeho nedostatok môže spôsobiť poruchy pigmentácie vlasov a poruchy osifikácie – tvorby kostí.
Denná potreba: dospelí 2 – 5 mg, deti 2,5 – 25 mg/ttkg (staršie ako 6 mesiacov).

Molybdén (Mo)
Napomáha pri uhľohydrátovej a tukovej látkovej výmene. Je životne dôležitou časťou enzýmu zodpovedného za zúžitkovanie železa našim organizmom.
Denná potreba: 150 – 500 μg.

Sodík (Na)
Spoločne s chlórom a draslíkom reguluje kvapalinové hospodárenie organizmu. Významnú rolu hrá pri dráždivosti svalov, pri regulácii krvného tlaku a pri aktivácii jednotlivých enzýmov. Pomáha zabraňovať vzniku vyčerpanosti z tepla a úpalu. Jeho nedostatok môže spôsobovať pocit slabosti, nevoľnosť, svalové krče, odpadnutie resp. sa môže vyskytnúť nedostatočné trávenie uhľohydrátov prípadne neuralgia.
Denná potreba: 2000 mg.

Meď (Cu)
Je veľmi potrebná na to, aby sa železo včlenilo do hemoglobínu. Zúčastňuje sa vo využívaní aminokyseliny nazývanej tyrozín umožňujúc tým stať sa pigmentovým faktorom vlasov a kože. Meď je nepostrádateľnou pre využitie vitamínu C ľudským organizmom. Jej nedostatok sa vyskytuje veľmi zriedkavo, ak áno, môže nastať málokrvnosť, edém resp. sa môžu vyskytnúť poruchy kostrovej sústavy.
Denná poteba: 2 – 3 mg

Selén (Se)
Zohráva úlohu pri zachovaní neporušeného stavu bunečných membrán. Zabraňuje oxidatívnym reakciám voľných radikálov, čím zabraňuje alebo aspoň spomaľuje starnutie a trvdnutie tkanív, teda pomáha zachovať mladosť tkanív a ich pružnosť. Zmierňuje tepelné šoky nastupujúce počas menopauzy a špatnú indispozíciu. Zabraňuje vytváraniu lupín vo vlasoch.
Denná potreba: 60 μg.

Kremík (Si)
Zúčastňuje sa pri stavbe kostí a väzív, teda pri tvorbe tkanív a chrupaviek. Jeho nedostatok spomaľuje rast a urýchľuje procesy starnutia.
Denná potreba: neurčená.

Vanádium (V)
Zabraňuje ukladaniu cholesterolu na vnútorné steny ciev. Pomáha v prevencii vzniku srdcového infarktu.
Denná potreba: neurčená.

Železo (Fe)
Hlavnou úlohou železa je transport kyslíka, kysličníka uhličitého a elektrónov v tele. Železo je potrebné pri tvorbe hemoglobínu – červených krviniek ďalej pri vzniku mioglobínu – červeného farbiva svalov a vzniku niektorých enzýmov. Napomáha pri raste, znásobuje odolnosť organizmu voči chorobám, zabraňuje vzniku únavy. Jeho vstrebávanie znásobujú C vitamín a bielkoviny živočíšneho pôvodu naopak potláčajú kyselina trieslová – tanín a kyselina fytínová nachádzajúce sa v obilninách. Jeho nedostatok môže spôsobiť málokrvnosť, slabosť, bledosť, únavu, bolesti hlavy, bolesti jazyka a hrtanu a búšenie srdca. U detí sa dajú pozorovať nechutenstvo, zaostávanie rastu, zníženie odolnosti (nebezpečenstvo infekcií).
Denná potreba: pre deti 10 – 15 mg, pre ženy 15 – 18 mg, pre mužov 12 mg, pre tehotné ženy 30 – 60 mg.